Čo je komunitné plánovanie?

Je to jedna zo základných metód riadenia rozvojových procesov. Jej obsahom je absorbovať názory celej komunity/mesta, ktoré umožnia spracovať podkladové materiály pre rôzne oblasti verejného života. Ide o proces, ktorý pomáha v spolupráci s komunitou na plánovaní a poskytovaní lepších a kvalitnejších služieb, ktoré budú znamenať skutočný prínos a zmenu v životoch ľudí.

Charakteristickými znakmi komunitného plánovania sú:

  • zapájanie sa čo možno najväčšej skupiny obyvateľov s cieľom najlepšej reflexie konkrétnej situácie v meste,
  • dialóg a vyjednávanie postavené na rovnosti a názorovej pluralite,
  • dosiahnutie výsledku, ktorý je prijatý a podporovaný väčšou časťou účastníkov.

Čo je komunitné plánovanie sociálnych služieb?

  • je metóda, ktorou je možné na úrovni komunity/mesta plánovať sociálne služby tak, aby zodpovedali miestnym špecifikám a potrebám jednotlivých občanov,
  • je otvorený proces zisťovania potrieb a zdrojov a hľadanie najlepších riešení v oblasti sociálnych služieb,
  • predstavuje „istý“ záväzok podieľajúcich sa organizácií pracovať spoločne, nie oddelene, pri poskytovaní kvalitnejších a komplexnejších služieb,
  • prepája národné priority s prioritami na regionálnej, miestnej a komunitnej úrovni,
  • vytvára a zastrešuje rámec partnerstiev, pomáha koordinovať ďalšie iniciatívy a partnerstvá v komunite.

Čo je hlavným cieľom komunitného plánovania sociálnych služieb?

  • identifikovať sociálne problémy mesta a zvoliť stratégiu ich riešenia a to zo zreteľom na klienta, poskytovateľov služieb, technickej vybavenosti a pod.,
  • predchádzať sociálnemu vylúčeniu, chudobe, sociálnej odkázanosti a prehlbovaniu týchto negatívnych spoločenských javov,
  • naviesť aktívny dialóg k daným problémom mesta a hľadať aktívne riešenia konkrétnych problémov v spolupráci mesto – občania – priamy poskytovatelia sociálnych služieb a v neposlednom rade aj samotní užívatelia a klienti sociálnej intervencie,
  • rozširovať a čo možno v najväčšej miere skvalitniť poskytovanie sociálnych služieb v meste a i.

Kto sú účastníci komunitného plánovania sociálnych služieb?

Na trhu sociálnych služieb sa podieľajú traja aktéri – užívateľ, poskytovateľ, objednávateľ. Tieto tri skupiny sa sústavne a priebežne schádzajú a rokujú spolu o dohode, ako čo najlepšie naplniť predstavy a požiadavky každého z nich.

Kto je užívateľom sociálnych služieb?

  • tí, ktorí služby prijímajú, sú im poskytované v súčasnosti, prijímali ich v minulosti, alebo im budú poskytnuté v budúcnosti,
  • tí, ktorí k naplneniu svojich potrieb a predstáv potrebujú pomoc sociálnych služieb. Užívateľom sa môže stať v priebehu svojho života každý občan.

Kto je poskytovateľom sociálnych služieb?

  • tí, ktorí služby prevádzkujú, uskutočňujú, dodávajú, poskytujú či v štátnych alebo v súkromných zariadeniach klientom, alebo doma svojim príbuzným a blízkym,
  • tí, ktorí vytvárajú projekty na zachovanie a rozširovanie svojich zariadení, pracovných miest a služieb, ktoré poskytujú.

Kto je objednávateľom sociálnych služieb?

  • tí, ktorí službu platia, zriaďujú, objednávajú, organizujú a zabezpečujú na ne výberové konanie, predovšetkým štátna správa, samospráva, voľbami poverení zástupcovia, ale aj mimovládne organizácie alebo agentúry,
  • obvykle majú spracované plány strategického rozvoja sociálnych služieb.

Čo je základnou prioritou komunitného plánovania sociálnych služieb?

  • partnerstvo medzi všetkými účastníkmi, ich vzájomná a otvorená spolupráca,
  • hľadanie zdrojov a potenciálu pre zaistenie služieb v komunite,
  • dostupnosť informácií – zaistenie dobrej informovanosti o oblasti sociálnych služieb všetkým členom komunity,
  • uvedomujúc si súvislosti – sociálne služby musia byť hodnotené a riešené v súvislosti s ďalšími službami občanom, napr. zdravotnými, voľno-časovými a vzdelávacími aktivitami,
  • verejný záujem – komunitný plán musí byť verejnou vecou a verejnosťou kontrolovaný,
  • kompromis predstáv a možností, požiadaviek a dostupných zdrojov.